S Renaultem Scénic RX4 2.0 16V přes Alpy
Ako som sľúbil, popíšem svoju cestu automobilom Renault Scénic RX 4 cez Alpy.
Vyrazil som 8. decembra 2000 z Bratislavy. Po diaľniciach cez Viedeň, Rosenheim Dreieck a Innsbruck som udržoval 130 km/h pri spotrebe asi 10 l/100 km. Trochu mi chýbalo zrýchlenie pri rýchlostiach nad 100 km/h, čo môže byť spôsobené vyšším aerodynamickým odporom vozidla a mechanickým odporom viskóznej spojky. Vyššia stavebná výška kabíny však umožňuje zavesiť oblek na ramienko, pričom zostane neporkčený a splýva zvislo. Naproti tomu však pri brzdení pôsobia na všetky predmety v kabíne väčšie zotrvačné sily a a tak autoatlas položený na sedadle spolujazdca treba pripútať pevnou gumičkou.
Na druhý deň 9. decembra 2000 som urobil niekoľko spoznávacích odbočiek vo švajčiarskom kantone Graubunden. Je to kanton troch povodí (Rýn, Inn, Stredozemné more), nachádza sa v ňom štvortisícovka Piz Bernina a spústa sediel, ktoré prekonáva zjazdná vozovka vo výške 2000 až 2500 metrov nad morom. V kantone jazdia vlaky Rhaetische Bahn (Ferrovia Retica) po neuveriteľných štruktúrach - špirálovité tunely a viadukty, kamenné mosty zaústené tunelmi do zvislých skalných stien. Ide hlavne o linky Albula a Bernina. V kantone sa tiež nachádza romantická Via Mala - cesta ktorá bola dlhú dobu zjazdná len pre peších cestovateľov, ktorí po nej na chrtoch nosili tovar medzi severom a Talianskom. V budúcnosti sa chystám tento kanton dôkladne zmapovať nie len z hľadiska mototuristiky po asfalte, ale aj po poľných, skalných a prašných cestách, zákazy vjazdov nevynímajúc.
Po prekročení sedla Bernardino som zostúpil do Taliansky hovoriacej oblasti, minul zámok Misox, Belinzonu, Locarno a pustil som sa cez Intragna do údolia Centovalli. Bohužiaľ bola tma, mrzlo a snežilo, tak som nemohol udržiavať príliš veľkú rýchlosť. Doporučujem túto cestu až do Domodossola absolvovať v letné skoré slnečné ráno, keď je ešte minimálna premávka, lebo umožňuje skutočne nevšedný vodičský zážitok. Cesta je zarezaná v neuveriteľne strmom svahu a počet zákrut prekoná aj tie najsmelejšie očakávania. Povrch je veľmi dobre udržiavaný a zdá sa, že aj v zime. Inak v zime vo Švajčiarsku doporučujem vložiť do pamäte mobilného telefónneho aparátu číslo švajčiarskeho Touring Clubu, ktorý poskytuje informácie o aktuálnom stave a zjazdnosti ciest. Bohužiaľ tieto údaje zatiaľ nie sú sprostredkované prostredníctvom WAP.
Prekročil som zasnežený priesmyk Simplon, kde bol v prevádzke len hospiz - nie príliš vhodné ubytovanie na služobnú cestu, ale pre potreby turistiky ideálne miesto hlavne v zime.
Na druhý deň som 10. decembra 2000 vyrazil z Brigu do Sionu na dne údolia Valais. Tam som odbočil k najvyššiemu priehradnému múru Barrage Grande Dixence. Kanton Valais má asi najviac štvortisícoviek, najznámejší Matterhorn, najdlhší ľadovec Aletsch a prekrásne, strmé a kľukaté cesty po oboch stranách údolia. Tento kanton je síce Česko Slovensku dosť vzdialený ale je to koniec koncov len na tri nádrže (60 l) benzínu, tak zaručujem, že tá investícia stojí za to. Vyzývam aj ostatných majiteľov RX 4 na detailné automobilistické mapovanie tohoto kantonu. Doporučujem bizardný skalný útvar Pyramides v údolí Val d´Hérémence. Dávam do pozornosti automapu Carte Routiere Et TouristiqueMichelin č. 219 Suisse a tiež č. 217. Za šera som vystúpil ešte k priehrade Barrage de Mauvosin. Údolie Bagnes skrýva ešte veľa motoristických lahôdok. Za tmy som prekročil Col de la Forclaz, minul Barrage d´Emosson, ktorú bezpochyby navštívim nabudúce a cez Camonix som dorazil do Geneve, ktorá bola cieľom mojej cesty.
Večer 12. decembra 2000 som sa po diaľnici presunul cez Chambéry, Grenoble do kraja Vercors, priamo do jeho stredu la Chapelle En-Vercors. Tento lesnatý kraj bez jedinej fabriky už v minulosti živil hlavne drevorubačov. Títo potrebovali dopravovať drevo k železnici a tak v minulom storočí vystrieľali cesty v zvislých vysokých skalách, tunely a za veľkých strát na životoch sprístupnili vtedy ešte veľmi nedokonalým traktorom a kamiónom prístup na náhornú plošinu. Podobné cesty sa nachádzajú v štáte Wyoming v USA. Ja doporučujem Gorgos de Bourne, Grands Goulets, Petite Goulets, Combe Laval, Col de Rousset, ktorými som prešiel, tiež však Gorges des Gats a ostatné divoké cesty, ktoré ani euro atlas neobsahuje, treba ich hľadať v najnovšom vydaní mapy 3136 ET TOP 25 Combe Laval Foret De Lente PARC Naturel Regional DU Vercors, Cartes IGN (Institut Geographique National).
13. decembera 2000 som cez mesto GAP zamieril späť do Álp na priesmyk Col de Vars. V lyžiarskom stredisku Vars bol dosiahnutý Guinessov rekord v rýchlosti pri zjazde na lyžiach. Je tam skutočne veľa zjazdoviek tej najvyššej obtiažnosti. V pláne som mal ešte prekročiť priesmyk Bonette ale na ceste bola zamknutá spustená rampa, ktorú som sa nepokúsil prekonávať a tak som na vrchol vystúpil aspoň bicyklom.
O stave priesmykov sa treba v tejto oblasti informovať na telefónnych číslach polície v Marseille, Grenoble, prípadne Gap, čo som bohužial vopred neurobil. Diaľnicou cez Sisteron, Nice som večer dorazil do Monte - Carlo. Dá sa povedať že bez ohľadu na typ cesty (diaľnica / serpentínová horská cesta so stúpaním do 20 %) som prešiel vždy asi 600 km na plnú nádrž. Ukazovateľ okamžitej spotreby mi však väčšinou hlásil 12...16 l/100 km, teda tomuto spôsobu merania netreba pripisovať veľkú váhu. Pri ceste z Monte - Carlo som na úseku medzi Milano a Udine spotreboval celú nádrž pri ustálenej rýchlosti 170 km/h. Tam som totiž usúdil, že auto už je dostatočne zabehnuté. Palubnému počítaču tiež vyčítam, že v okamihu, keď začne svietiť kontrolka rezervy paliva, prestane ukazovať počet zvyšných kilometrov do spotrebovania celej nádrže. Inak pri jazde v prudkých stúpaniach pri pohone zadnej nápravy viskóznou spojkou, je cítiť ukrutný zápach po spálenej koži, čo mi je skutočne podozrivé.
Martin Turčan